História

Krátka história vzniku CZ ECAV v Modre-Kráľovej

Kráľová leží na úpätí Malých Karpát na vyvýšenej rovine nad Modrou ako jej historická časť. Podľa legendy tu mala letohrádok uhorská kráľovná Mária, dcéra Ľudovíta Veľkého a manželka kráľa Žigmunda, ktorá zomrela v roku 1395. Osadu pri letohrádku nazvali podľa kráľovskej vily Villa Regia – Kráľová (Königsdorf).
Podľa oficiálnych historických prameňov bola Kráľová založená v roku 1609 ako poddanská obec mesta Modry. V roku 1770 Mária Terézia zrušila pod-danský pomer Kráľovej k Modre a Kráľová sa stala ďalšou štvrťou mesta.
Cirkevne prináležala Kráľová od počiatku k slovenskému modranskému zboru, ktorý sa datuje od roku 1582. Od polovice 19. storočia sa evanjelickí obyvatelia Kráľovej, ktorých bolo vyše 800, zaoberali myšlienkou postaviť si vlastný chrám a osamostatniť sa od modranského zboru. V r. 1860 si postavili evanjelickú školu, v r. 1863 tu definitívne zriadili učiteľskú stanicu a obsadili ju horlivým učiteľom zo štúrovskej generácie – Danielom Neumannom.
V r. 1865 zaviedli cirkevníci prvú zbierku na kostol, o rok neskôr upísali 2900 zlatých z dobrovoľných obetí tzv. sľubov. Zaviedli sa ranné služby Božie vo všedné dni v školskej sieni, neskôr aj nedeľné nešpory a večerné hodiny, kde sa veriaci po grajciaroch skladali na stavbu chrámu. Učiteľ Neumann sa pričinil aj o zavedenie krstinových a svadobných zbierok. A tak v roku 1868 podpísali zmluvu so staviteľom Antonom Lieglom a 28. septembra 1868 po predchádzajúcich službách Božích položili základný kameň k stavbe chrámu. Stavba trvala 7 rokov. V r. 1875 na pamiatku reformácie 31. októbra chrám Boží posvätil superintendant. Ludvik Geduly.
Osamostatnenie zboru sa naťahovalo až do roku 1883. Osamostatňujúcu listinu biskupa L. Gedulyho zo dňa 16. novembra prinieslo zvláštne seniorálne vyslanectvo a prečítalo ju na konvente dňa 29. novembra. Od 1. januára 1884 si zbor začal viesť svoje vlastné matriky.
V prvých 12 rokoch sa v zbore vymenili 4 kňazi – Jozef Javoš, Ján Štrba, Ludvik Doleschall a Krištof Chorvát. Až Vladimír Jurkovič tu zakotvil natrvalo (1897 – 1937), po ňom aj Ján Petrík (1937 – 1971), Ivan Tóth (1971 – 1996) a od r. 1997 Sidonia Horňanová.

Pôsobiaci farári